Jin a Jang

Teória Jin a Jang je základnou kostrou učenia TČM. Toto staroveké učenie objasňuje základné princípy a mechanizmy chodu celého sveta. Každý fenomén na zemi môže byť zaradený podľa tohto princípu: deň je Jang, noc je Jin, teplo, svetlo, pohyb je Jang, chlad, tma, pokoj je Jin. Muž je Jang, žena je Jin. Čo sa tela týka, každá substancia ako je krv, kosti a telesné tekutiny sú Jin, všetko nehmotné, ako energia, teplo sú Jang.

Každá energia sa skladá z dvoch protikladných, ale napriek tomu v sebe obsiahnutých zložiek: Jin a Jang. Vlastnosti Jin a Jang a zákonitosti ich vzájomných vzťahov preto predurčujú správanie sa javov a vecí, a teda aj podstatu zdravia a choroby. Napätie medzi Jin a Jang je hybným momentom celého tohto diania. Z tohto vyplýva, že Jin má úplne iné vlastnosti ako Jang, ale pritom nie je možné ich od seba oddeliť, lebo v každom z nich je obsiahnutý zárodok toho druhého. Cieľom je dosiahnutie a udržanie harmónie medzi nimi, nakoľko práve disharmónia je predpoklad pre začiatok choroby.

Qi, Shen, Jing (tri poklady)

Najvýznamnejším pojmom v rámci TČM je Qi. Qi môžeme preložiť ako „energia“, ktorá udržuje telo pri živote. Tri zdroje energie Qi sú: „Qi zdedená od rodičov“, ktorá závisí od zdravotného stavu rodičov v momente splodenia dieťaťa, „Qi získaná z výživy“ a „Qi získaná zo vzduchu“.  Jednou z úloh Qi je ochrana pred všetkými telu cudzími látkami, ktorú nazývame aj imunita, tiež udržiavanie istej telesnej teploty,  Qi udržuje krv a orgány na ich miestach, Qi pomáha meniť našu stravu na telu vlastné substancie a zároveň riadi všetky procesy a transformácie v tele. Zdravie v tomto prípade znamená, že telo má a prijíma dostatok Qi, ktorá prúdi voľne a nerušene. Preto má v TČM svoje významné miesto aj Taichi a Qi Gong, ktoré podporujú voľný pohyb Qi a taktiež jej získavanie zo vzduchu.

Pojem Shen môžeme preložiť ako „duch“, ktorý podľa teórie TČM sídli v srdci. Tento je spájaný so silou osobnosti, so sebavedomím a schoponosťou jasne rozmýšľať. Prejavuje sa v očiach, ako lesk očí a ako celkové vyžarovanie človeka. V TČM sa duch, duša a telo nerozlišujú. Shen je súčasťou tela a jednotlivých orgánov. To znamená, že prostredníctvom výživy či akupunktúry sa dá ovplyvniť popri telesnom aj duševný stav. Ak je Shen v disharmónii, človek trpí napríklad zábudlivosťou, nespavosťou alebo zmätenými myšlienkami.

Jing môžeme preložiť ako „esencia“ a tá je predpokladom pre život. Sídli v obličkách a je dôležitá pri rozmnožovaní sa, vývoji a úmrtí. Jedna čast Jing je získaná po rodičoch a dá sa prirovnať k západnému významu génov. Táto je žiaľ v obmedzenom množstve a horí ako svieca života.  Keď vyhorí, človek zomiera. Chránime si ju vďaka vyrovnanému spôsobu života s dostatkom odpočinku bez excesov. Druhá časť esencie Jing je nadobúdaná prostredníctvom energie zo stravy a z dýchania. Čím lepšie dopĺňame druhú časť, tým menej je naše telo nútené spotrebovávať zásoby zdedenej esencie. To je práve význam TČM, ako sa dá „predĺžiť“ život. Zdroj: Ted J. Kaptchuk, Das große Buch der chinesischen Medizin, Frankfurt a.M. 2006

Diagnostika

Diagnostika v TČM pozostáva z niekoľkých systémov: pozorovanie, počúvanie a voňanie, dotyk a zodpovedanie otázok. Medzi najdôležitejšie patrí pulzovájazyková diagnostika, z ktorej sa dá zistiť stav jednotlivých orgánov a orgánových systémov, ako aj ich energetických dráh.

Dôležité upozornenie: TČM diagnóza nenahrádza lekársku diagnózu!

5 elementov

Päť elementov, teda päť prvkov: drevo, oheň, zem, kov a voda, sú počiatočným rozdelením pôvodne jednotnej Qi. V človeku je stelesnením piatich prvkov päť orgánov Jin – pečeň, srdce, slezina, pľúca a ľadviny. Pochopenie ich zákonitostí umožňuje pochopiť aj podstatu človeka a jeho organizmu.

Pre diagnostiku TČM je dôležité rozdelenie orgánov podľa piatich elementov:

Drevo: pečeň, žlčník

Oheň: srdce, tenké črevo

Zem: slezina, pankreas, žalúdok

Kov: pľúca, hrubé črevo

Voda: obličky, mechúr

 

Aj potraviny sú rozdelené podľa toho, na ktorý orgán majú najväčší vplyv, taktiež podľa chute a farby.

Drevo: kyslá chuť, zelená farba (napríklad citrón, petržlen)

Oheň: horká chuť, červená farba (napríklad čakanka, červená repa)

Zem: sladká chuť, žltá farba (napríklad mrkva, tekvica)

Kov: ostrá chuť, biela farba (napríklad čierne korenie, reďkovka)

Voda: slaná chuť, čierna farba (napríklad sójová omáčka, čierny sézam)

 

V prípade výživy podľa pravidiel tradičnej čínskej medicíny ide o to, aby sa posilnili jednotlivé orgánové systémy a pomohli sa vybalansovať energetické disproporcie orgánov. Okrem toho, každá chuť má iný vplyv na pohyb energie Qi a každá potravina má istú termiku, ktorou pôsobí na telo. Jedna ho ohrieva - čierne korenie a čili, druhá ho ochladzuje - melón, iná zas osviežuje, či mierne otepľuje a posledná má neutrálnu termiku. Na to všetko prihliada poradenstvo v oblasti výživy podľa TČM, pretože každý aspekt má svoj enormný význam.

TČM sa nazýva aj „škola stredu“, v ktorej centrom pozornosti je funkčný okruh slezina/žalúdok. Podľa nej sa každá nemoc dá liečiť prostredníctvom posiľňovania „stredu“. Z pohľadu západnej medicíny ide o posilnenie systému trávenia a črevného systému. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom stravy, ktorá podporuje látkovú premenu. Ide predovšetkým o varenú stravu, ktorá má teplú termiku a vyživuje „tráviaci oheň“.

Jin a Jang

viac info

Qi, Shen, Jing (tri poklady)

viac info

Diagnostika

viac info

5 elementov

viac info

Tradičná čínska medicína

Byť zdravý ... znamená viac, ako len netrpieť žiadnou chorobou! Zdravie je stav telesnej, duchovnej a duševnej pohody.

Tradičná čínska medicína (TČM) vznikla pred viac ako 2000 rokmi a odvtedy sa neustále kontinuálne ďalej vyvíja. Pozostáva z niekoľkých odborov: Akupunktúry, Fytoterapie (liečenie rastlinami, je to tá časť medicíny, ktorá sa zaoberá používaním rastlinných liečiv pri chorobách), Výživy (výživa podľa 5 elementov), Tuiny (masážna technika), Tai ChiQi Gong.

Má korene v Daoizme a jej pôvodným cieľom bolo predĺženie a skvalitnenie života. Stará tradícia hovorí, že rodinný lekár v starej Číne bol zaplatený len dovtedy,  pokým boli jeho klienti zdraví. Akonáhle niekto ochorel, bol to znak zlyhania lekára. Najdôležitejšia preto bola prevencia. Ak niekto ochorel, prvé kroky viedli k zmene výživy, a tým k snahe dosiahnuť pôvodný stav zdravia. Ak sa to nepodarilo, využívali sa silnejšie metódy - bylinné odvary či akupunktúra. Výživa bola teda vnímaná ako základ pre udržanie ideálneho stavu  - zdravia.